Ticho je jedno z najsilnejších zvukových efektov. Práca s tichom má napríklad v hudbe nezastupiteľné miesto (teraz nemyslím na rádiá a produkciu MTV, kde by síce ticho neuveriteľne pozdvihlo úroveň, ale masy je potrebné udržovať v monotónnosti). Niektoré skladby by neboli tak slávne, keby nemali v sebe prvok šoku – ticha. Za všetky spomeniem 21st Century Schizoid Man od King Crimson, ale milovníci klasickej hudby (a iných hudobných štýlov) určite nájdu aj množstvo ďalších zásadných okamihov ticha. Povedané muzikantským slangom, správny „stoptajm“ robí divy.
Často si ani neuvedomujem, v akom neustálom hluku žijem. Keď opustím Bratislavu a vydám sa ku svokre na dedinu alebo niekam do hôr, ďaleko lepšie spím. Áno, je tam krásne ticho. Aj zvuky nadobúdajú inú kvalitu. Každé psie šteknutie počuť na kilometre ďaleko a krásne je možné určovať smer aj vzdialenosť.
Preto rád navštevujem cintoríny. Ticho z náhrobkov priam sála a ešte aj ostatní návštevníci sú radšej – ticho.
V tichu počuť vlastné myšlienky. To môže byť síce trošku šokujúce a nie každý sa z toho zaraduje, ale podľa mňa niet nad bezzvukové dumanie. Keby napríklad politici na chvíľu zmĺkli, keď kecajú a hovorili až po zrelej úvahe a vtedy, keď obvykle mlčia, všeličo by mohlo byť inak (tak, naivnú vsuvku mám za sebou).
V neposlednom rade milujem detské ticho, keď moje dve dcérky konečne zaspia. To je ticho, ktoré s manželkou zdieľame najradšej, ale to asi pochopia iba rodičia. Nesmie však trvať pridlho.
A keď som už načal zdieľané ticho, to je tiež úžasná vec. Chvíle, keď si s blízkou osobou rozumieme aj bez slov, patria rozhodne k tým, na aké človek rád spomína.
Takže, nech ste kdekoľvek, dúfam, že aspoň pri čítaní týchto riadkov ste boli ticho. Ak nie, skúste na chvíľu vypnúť hudbu, zavrieť okná, umlčať okolie a uctiť si minútkou ticha ticho samotné.