Dni sú v pohode. Trávim čas v zamestnaní, nič sa nezmenilo. Príchod domov je už o niečom inom. Môžem síce neobmedzene počúvať hudbu na plné gule, čo sa inak realizovať nedá, ale aj tak, tá úporná snaha o držanie kroku s mojimi dvomi babuľkami (niektorí to nazývajú výchovou, ale ja už viem svoje) mi chýba.
Trávim viac času na internete, hold, samota ubíja (kým som nemal rodinu, tak som si v nej hovel, dnes to už akosi nefunguje). Dokonca som si zapol telku, aj som sa pobavil, videl som čosi o slovenských celebritách. A niečo o akomsi festivale Pohoda (ten poznám aspoň po mene, s celebritami sa nechytám). Je potešujúce vedieť, že existuje množstvo svetov, ktoré s prehľadom ignorujem.
A ešte v okolí vediem chlapácke reči, ako si môžem doma žúrovať. Dnes to znamená to, že píšem tento článok, aby som zabil čas.
Dlhé večery majú veru niekoľko výrazných nevýhod. Za všetky spomeniem jednu, ktorú muži nesú obzvlášť ťažko (ak, pravda, nie sú sluhovia boží, potom to je ešte horšie). Džentlmen o istých túžbach taktne pomlčí, záletník tieto problémy nerieši, internetový klikač vie, kam kliknúť, no a Ema si vystačí s gumenou kačičkou (prepáč, ale strašne mi to tam sedelo:)). Frekvencia stretávania s mojou láskou, ženou a matkou mojich detí (samozrejme, aj jej detí) sa zúžila na víkend. A na ten sa teším ako malý chlapec.
Tak, teraz už všetci viete, že som, ako správny muž, zasa písal o sexe, nič nové pod slnkom, takže končím a prajem všetkým čitateľom aspoň tak dobrý večer, ako mám ja (tak Vám treba :)).
