V mojej zbierke CD-čiek má čestné miesto talianska rocková scéna prvej polovice 70-tych rokov. Pre milovníkov škatuliek doplním niekoľko visačiek – art, classical, ale aj hard či jazz (ospravedlňujem sa slovenčinofilom, ale dávam prednosť anglickým škatuliam). Z rôznych príčin (talianska vášeň pre vážnu hudbu, opery a v neposlednom rade aj pre anglickú art rockovú scénu typu Genesis, Emerson Lake & Palmer a pod.) sa v Taliansku darilo takzvanej progresívnej rockovej hudbe. Osobne som jej veľkým fanúšikom, pretože obohatila klasickú anglickú školu o operný nádych (napríklad spev Francesca DiGiacoma zo skupiny Banco Del Mutuo Soccorso) a neskutočnú dávku melodiky, čím sa veľká časť jej produkcie podobá skôr na modernú vážnu hudbu, než na rock (jeden príklad za všetky – Premiata Forneria Marconi a album Photos of ghosts z roku 1973).
Na úvod krátko o veľkej trojke, ktorá definuje taliansky symfonický (symphonic) rock:
Premiata Forneria Marconi (PFM)
Môžete nesúhlasiť, môžete namietať, ale dopadnete ako v prípade Jimiho Hendrixa – väčšinový názor vstúpil do dejín a nič s tým nenarobíte – PFM je najväčšia, najlepšia a najgeniálnejšia skupina talianskej rockovej scény všetkých čias. Informácie o zložení a albumoch je možné si pozrieť napríklad http://www.progarchives.com/artist.asp?id=289 alebo http://www.pfmpfm.it/official_newsite.html.
Pridávam len informáciu o tom, že sa presadili aj vo Veľkej Británii a v USA. Z môjho pohľadu neexistuje krajší album ako Photos of Ghosts z roku 1973, produkovaný Gregom Lakeom z Emerson Lake & Palmer. Ide o novonahratý druhý album Per Un Amico (1972) s anglickými textami, doplnený o jednu novú skladbu a jednu skladbu (É Festa, tu Celebration) z debutového albumu Storia Di Un Minuto (1972). Započúvajte sa do krásy melodična Appena Un Po, Impessioni di Settembre z debutu alebo krehkosti Dove...Quando.
Banco Del Mutuo Soccorso
Podľa niektorých najväčší, najlepší, najgeniálnejší … (však to poznáte) súbor. Informácie o zložení a albumoch je možné si pozrieť napríklad http://www.progarchives.com/artist.asp?id=36 alebo http://www.bancodelmutuosoccorso.it/. Obmedzené možnosti internetu ponúkajú aspoň takúto ukážku skladby Non mi rompete. Môj tip na album – rozhodne investujte do výberovky (2 CD) Gli anni ’70, kde sa nachádzajú prakticky kompletné prvé tri albumy (chýbajú štyri skladby). A prečo výber? Napríklad taký album Darwin (1972) vyšiel na CD iba v Japonsku a je ťažko zohnateľný (a drahý).
Le Orme
Skupina, ktorá vyšla zo 60-tych popovačiek á la Beatles (pozor, toto nemyslím pejoratívne), ale neskôr sa preorientovala na neuveriteľne krehký a nádherný classical rock. Album Uomo Di Pezza (1972) patrí k tomu najmelodickejšiemu, čo vôbec kedy v hudbe vzniklo. Informácie o zložení a albumoch je možné si pozrieť napríklad na stránke http://www.progarchives.com/artist.asp?id=278 alebo na http://www.le-orme.com/. Večný problém s ukážkami prináša tento kompromis z koncepčného albumu Felona e Sorona (1973).
A na záver v rýchlom slede zopár tipov pre prípadných záujemcov:
Alphataurus – Alphataurus (1972)
Il Balletto Di Bronzo – Ys (1972)
Maxophone – Maxophone (1975)
Metamorfosi – Inferno (1973)
New Trolls – Concerto Grosso (1971)
Osanna – L’Uomo (1971)
Quella Vecchia Locanda - Quella Vecchia Locanda (1972)
Semiramis – Dedicato di Frazz (1973)
Prajem príjemné letné počúvanie.
