Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Autorský blok
Prázdne ústa omieľajú mŕtve slovo,
na počiatku bolo, dnes je bezpredmetné.
Pokým bystrý výraz v očiach hľadá dôvod,
hlúpa myseľ v tempe vyvíja sa spätne.
Pozerám sa do skla na spiatočné tváre,
jedna z nich mi isto patrí, ale ktorá?
Pamätám si mladé rysy, sú však staré,
každá podobizeň v zrkadle je chorá.
Píšem verše do úhľadných vzdušných riadkov,
teda, rád by som ich odpisoval, až kým
pozastavia moju snahu za západkou,
chodník na slobodu mizne medzi vrásky.
Pustá busta potratené vzdychy spúšťa,
mŕtve slovo omieľajú prázdne ústa.
