Písmo:
A-
|
A+
Beznádej
Štiepenie jadra
našich pocitov
sa šíri ako rakovina.
V žiali nejeden
z nás ruky spína.
Márne.
Stretol som Anjela
a, čuduj sa svete,
vzal na seba
podobu ženy.
Nositeľ svetla,
mohol som to tušiť,
jeho meno
krváca mi z pier,
padám ku dnu,
kričím:
„Ber si ma,
moja Lucifer!“
To sa predsa nemá,
opustiť ma, keď je
hĺbka nemá.
Šiel som za tebou
vo viere,
že sa milujeme
a trón lásky
vytesali pre nás
a nie, že skončím
v diere.
Teraz viem, že
personifikuješ klam.
A ja padám
do priepasti
bezo dna
a sám...
