Bratislavský splín
Starý most sa zazelenal.
Hľadím na svoj posledný západ slnka
s vedomím, že plavecká sezóna ešte nezačala.
Plánujem jej slávnostné zahájenie.
Komu by chýbal ľadový medveď
uložený na zimný spánok
v špinavej rieke bez perspektívy?
Každý pohreb začína vo vnútri
živej schránky.
Urna so žeravým popolom
vyhľadáva chladné vlny,
ktoré unáša nepokojný tok,
preč od miesta,
kde za obzorom usínajú
ostatné lúče opúšťajúce
Heliov koč.
Aj Boh sa plaví domov.
Na moste by bola tma,
ak by vypli prúd.
Zhasol som.