Chrasty
Intímna chvíľka nedeľnej poézie
svrbí spopod chrást
nezahojených slov
opisujúcich mokvajúce
zážitky doškriabaných
samozvaných spisovateľov,
ktorým z oka vypadol vesmír
a z náhleho pohľadu na
zoschnuté tŕnie, v ktorom sa váľajú,
nevedia prestať plakať.
Moc zmysluplných písmen
sa vytratila preč
od blikajúcich obrazoviek
určených pre neoblomných odvážlivcov
s prázdnym pohľadom.
Zbabelci píšu na papier
a márne dúfajú, že sa ich chrasty
zahoja.