Cintorín
I.
Mrežová brána tam vrzúka vo vetre
Zlovestne kymáca tie pánty hrdzavé
Náhrobné kamene zložené na tráve
Pretvoria okolie v pochmúrne závetrie.
Malebné buky tam šumia bez emócií
Zlatavé odlesky, kahancov svit
Márnivé kytice čakajúc na úsvit
Strácajú lupene miznúce do noci.
Hrozivé krypty, čo skrývajú pamäte
Nelozia do výšin, veľmi sú hlboké
Náhrobky z mramoru, posolstvá ďaleké
Drevené rakvy, pach rozkladu šírite!
Epitaf dojato vykreslí osudy
Bezmenný hrdina, trpiteľ poroby
Zotlel, no nežiali, tam kdesi, v záhrobí
Že sa mu domovom zasnúbil cintorín.
II.
Nad hrobmi šúverí nejasno severák
Murivo drobí sa na štrk a prach
Gotické súsošia zrkadlia vo hviezdach
O svojom údele povedia však:
Povedia o ľuďoch v kostlivcov zmenených
Povedia o plánoch, ktoré sa zmarili
Povedia o bratoch, ako sa svárili
Povedia o deťoch predčasne zosnulých.
Povedia o javoch meniacich dejiny
Povedia o činoch svojich nájomníkov
Povedia o menách vrytých do pomníkov
Povedia o smútkoch nešťastnej rodiny.
Povedia o krásach dávno zabudnutých
Povedia o láskach, vybledli sklamane
Povedia o hnevoch, zanikli bezradne
Povedia o tézach večne zapadnutých...
III.
Čítanka pokoja, smútku či zármutku
Všetko sa vplieta do scenérie snov
Ožiari minulosť spanilý nov
Prečítaj želanie v prítomnom dovetku:
Tu leží na márach všeprítomný ľud
Ten a ten otec, syn, matka či dcéra
Výpočet prítomných trvá do večera
nuž teda doprajme im večný kľud!
