Deti a my
Za tie roky, čo sme spolu,
všimli sme si, že podobu
našu dávnu vzali z hrobu,
oživili nekropolu,
potomkovia, čo zo stohu
žltých fotiek prostých sváru
navrátili zmysel páru,
spevné hlásky nôtia slohu,
kde sú len dve doby málo,
náš život je štvortaktový,
vnímame sen agátový,
čo sa rinie z vriacich šálok
horúcich pút, čo nás spoja
v okamihu letmých dúškov,
zvládli sme to, prešli skúškou,
nie sme sami, láska moja.






