Písmo:
A-
|
A+
Dotknutá
Môj dotyk sa ťa dotýka,
A predsa, nie si dobitá
- zvonka...
Vietor rozpustil naše vlasy.
Vykmásané miznú za horizontom
a my vyzeráme smiešne,
na holých hlavách holá
- sponka.
Pridŕžame si ju,
bodáme do kože,
len aby sme niečo cítili.
A ani sme si nevšimli,
že ani jeden z nás
už nič necíti.
Predstavujeme si
falošné dotyky.
Len aby sme
mohli byť
dotknutí.
