Dúha
Na sviečku sadla smietka prachu,
blčať by chcela, mlčala.
Plamenné hlavy prídu na chuť
výbojom, ktoré odmala
inakosť pripisujú hriechu,
na konci dúhy poklady
hľadajú, pritom vlastnú nechuť
nenávisť púšťa z ohrady.
Včera sme spŕchli po uliciach,
v dúhovkách žmurkla opora.
Naozaj vieru bozky zničia?
Prekáža veta – mám ho rád?
Bezmocnosť šepká spoza tiel,
splaší ju jedno objatie.