Dvojsvätie
Elita má opäť svoj deň,
nuž, teda velebme.
Časy faraónov sú vraj preč
- aké naivné...
Sloboda, to je vraj
právo, ba povinnosť
na výber vyvolených...
Aspoň, že sväté sú
sem tam aj ženy.
Skutkovú podstatu veci
to nemení,
netreba Boha, čo
vydá nám povely,
stačia nám „opory“
zrodené na zemi.
A aj keď pre „viery“ iní
sú netvormi,
tie „verné“ monštrá
sú v dejinách
nadtvormi.
Zdá sa to obludné?
Veď hneď na druhý deň
vrahov aj zlodejov
a nie blízkych len
sviečkou si uctíme...
Kto čo spáchal,
zapadne prachom
pre brata aj monštrum
zostáva bratom.
A vari akýsi hrob
môže za to,
že jeho domáci
bol hoci katom?
Dosť bolo o ľuďoch,
radšej si počkajme
na Božie vtelenie,
(či radšej na voľno,
tých pár dní bez práce)
blížia sa Vianoce
a Jeho zrodenie.
Ešteže zakúsil
neľudské súženie
hneď je nám veselšie,
že nie sme sami
s kým ľudia jednajú
horšie než s Vami...
Čím to je, že mocným
zväčša závidíme,
skrývajúc za lásku
nenávisť k vidine,
sú azda viac jak my?
– naivné...
