Hudba
Ticho sa niekde skrylo,
v ušiach hluchých duší
alebo za horizontom.
Neuchopiteľná
mizneš každým okamihom,
a predsa si prítomná
v dychu žiadostivého
konzumenta.
Tóny svitania
hrajú farbami nehy
a rytmus našej lásky
nemôže byť nemý!
Viem, čo namietneš
– drogy.
Ľúbim tvoje vnemy
bez výpočtu logík.
Nech sa robia vrásky
na čelách, ktoré
obrusujú sláky.
Závislosť má
aj pozitívne znaky.
S tebou rozplynú sa
všetky mraky,
súženie.
Je to zvláštne,
definuješ moje bytie
a ja tvoje nie.
Kde sa vôbec berieš?
Lonom je ti srdce,
možno hlava,
čo ťa zrodí,
žiadny inštrument.
Alebo je to inak.
Čo bolo skôr,
výtvor a či
jeho stvoriteľ?
A vôbec! Treba
dáky argument?
Večnosť si
predstavujem
ako partitúru,
z ktorej prehrávať
si budem
prežité
a počuté.
Konečne,
večnú kúru
definujme spolu.
Času budeme
mať fúru
a ďalším
našim láskam
za pomoci
mikrofónu
vylejeme
srdcia
v zlomkoch
okamihov,
ktoré miznú
do pamäte
príjemcov.
A tak to má byť.
Tíško. Hrajú.
Dosť už slov!
