Imaginárnej milenke

Imaginárnej milenke

Svit sviečky vrhá tiene
haliac Ťa do červene
v šere svetla čajovne
vyzeráš tak čarovne.

Keď obliekaš si sveter
vnímam mámivý éter
jak kĺže smerom nadol
postavou dokonalou.

Dych tajím nad tou krásou
naplnený úžasom
a plameň z knôtu blčí
hviezdy Ti žiaria z očí.

Uhlíky farby noci
ty vieš že má ma v moci
to kúzlo, čo z nich sála
ma celkom opantáva.

A potom, v žiare splnu
pohľadom hladíš vlnu
- ihrá sa v prúde rieky
môcť stanúť tak naveky...

Zastaviť čas a mať
možnosť sa pozerať
čo viac si možno priať?
Snáď smieť Ťa objímať.

Beriem Ťa do náručia
tie dotyky ma mučia
tak poďme radšej preč
kým mi nedôjde reč.

Lúčenie – nemám slov
nad chvíľou magickou
dobrú noc, sladko spi
za všetko vďaka Ti.