Jablko
Otrok nenásytných zubov
nesmie na toaletu.
Snehulienka má strach,
či sa neotrávi pre tú
trošku potešenia,
ktorú zanechala svetu
na pracovnom stole.
Azda drží pietu
za strážkyne jazyčnice,
sú všade, ale nie tu!
Zverujú sa s tajomstvami,
akoby mali mletú
pravdu v kávovare,
z ktorej lož si pletú
pre to pokušenie,
pre jedinú vetu:
„Postráž moju jabloň,
kým sa oddám letu!“