Jarné ráno

Jarné ráno

Lúče slnka obchytali moje chladné telo,

akoby sa dalo prebrať zo zimného spánku.

Trasúca sa ruka obkresľuje bielou kriedou

obrys na asfalte, ktorý zrazu tvorí priamku.

Ťahá čiaru medzi hroby, zamrznuté vence,

čierne rúcha skryjú faloš uplakaných tvárí.

Aj tak pre vás rozložím sa na storaké dielce,

mohli by sa azda dobré skutky nepodariť?

Bude pekne. Sprievod rozpŕchne sa rýchlo k slastiam

ponúkaným mäkkým lonom budiacej sa lúky.

V zemi miestna fauna žerie moje kúsky šťastia,

vy si zatiaľ vychutnajte potratené puky

kvetov, ktoré vykrmuje moje chladné telo,

aby rástli do odrazov krásy vašich očí.

Zabudnite na to, že som mŕtvy, to je krédo

fľaku na asfalte, ktorý zjavne ku vám skočil.