Písmo:
A-
|
A+
Jasné!
Zhoď z očí ťažký hviezdny závoj
a vítaj slepé lúče rána,
aj keby si sa nepoznaná
nakrátko hravo stala dravou.
Ten slaný vankúš s veľkou slávou
snáď vsiakol snivé stony za nás
i poverčivosť bola hraná,
nuž nebojácne vykroč ľavou...
Nie, nebudeme hľadieť smelí
tam, kde spaľujú sa naše vášne,
v slnečných škvrnách na posteli!
Ty chceš aj ďalšie hviezdy? Žasnem!
Keď ti však tvoje srdce velí,
mne taktiež vládne. Zastriem? Jasné!
