Písmo:
A-
|
A+
Jeseň
Prečo plačeš, moja milá,
za tým, čo má oči suché,
dávno ušla správna chvíľa
za flirtom a ruka v ruke
zíde z očí, zíde z mysle
letmý dotyk, letný kúpeľ
aj tie tvoje súdy prísne,
vytratia sa city skúpe
na radosti, ktoré v páre
na okamih nie sú hlúpe,
aj keď, pravda, nie sú stále
menia tvary ako tupé
bité v daždi, ktorý dráždi
tvojej duše tržné rany
napokon, to pozná každý,
vychladia sa v zimovaní.
A príde jar.
