Jesenný dotyk
Zachytil som v dlani plody z púpavy,
lietali si po okolí, akoby
žiadny vírus nikomu nič nespravil.
O chvíľočku sviečky žmurknú na hroby.
A ako tá púpava som napokon
stratil šticu, v pästi drúzgam nádeje
ako Chammurapi, oko za oko
a aj moju dušu vietor odveje.
V zime budem trpkú príchuť do čaju
svojim blížnym mrviť spoza opony,
za ktorou viac srdciam lásku nedajú
polámané plody, prázdne záhony.