Letná búrka
Stojím nad svojím vyrezaným srdcom
a čudujem sa jeho násilníckym sklonom.
Stále sa chce s niekým tĺcť.
S niekým a pre niekoho.
Keď pravá ruke nevie, čo stvára ľavá,
stáva sa, že obe držia lásku za ruku.
Platím na ruku
za všetky svoje hriechy,
prosím šarhu:
„Vypusti hladné psy,
nech si toho bitkára
vychutnajú!
A ty, mor zvaný Amor,
nestrieľaj!“
Píšem banálny virelai:
Nože zdúchni, neplecha!
Všetky túžby zanechám
v priepasti.
Svoje srdce nevlastním,
nakrájam ho na časti,
zahyniem.
Vôňa mäsa z kuchyne
vábivá je pre iné
potvory.
Stačilo!
Obrazovky sú plné manažérov života,
čím horších, tým nadutejších.
Diskvalifikácia sa u nás nenosí.
Liekom na depresiu je
hľadieť do slnka
a oslepnúť.
Držím za ruku slepeckú palicu
a dúfam, že sme nerozluční.
Letný dážď opúšťa
nevidomé oči,
utápa ten kus
rozožratého
boxerského svalu,
nuž, konečne
môžem prestať
písať
mizerné
básne
...
