List
Píšeš, ale ja
nevnímam písmenká,
čítam emócie.
Papier skrútili
slzy presne tak,
ako teba vtedy
a mňa teraz.
Uschol, no
ostali jazvy,
čo dopĺňajú
vrásky ryté
perom
v tom
dvojrozmernom
svete
čiernobielom.
Buď – alebo,
aké jednoduché.
Ty si zvolila
a ja by som tak veľmi
túžil zabudnúť
čítať s porozumením.
Nádej sa neskrýva
medzi riadkami,
je tam prázdnota
našich sŕdc.
Biela nikdy
nebola belšia...






