Troška som sa zasekal s Jazernými poetkami i poetmi, a tak som na odreagovanie siahol po kompletnom diele najväčšieho romantického búrliváka Lorda Byrona a preložil jednu z jeho kratších básní:
The Farewell to a Lady | Zbohom, pani |
|---|---|
When man expell’d from Eden’s bowers, A moment linger’d near the gate, Each scene recall’d the vanish’d hours, And bade him curse his future fate.
But wandering on through distant climes, He learnt to bear his load of grief; Just gave a sigh to other times, And found in busier scenes relief.
Thus, lady! will it be with me, And I must view thy charms no more; For while I linger near to thee I sigh for ail I knew before.
In flight I shall be surely wise, Escaping from temptation ‘s snare; I cannot view my Paradise Without the wish of dwelling there. | Keď človeka von z Raja hnali, chvíľa ho v bráne uriekla, mdlé časy myseľ omínali: Svoj osud pošli do pekla!
Však túlal sa on cudzou zemou, učil sa prežiť so žiaľom. Hrdlo mu stislo dávnym vnemom, útechu prijal s úľavou.
Takto to, pani, bude, krásu neuzriem vašu nikdy viac, chvíľku som cítil z vášho jasu tú bolesť, čo ma ovíja.
Razom ja musím isto bystro ujsť z klepca, čo tak vábi ma, Nebesá neuvidím, kým som bez túžby na nich pobývať. |
