Písmo:
A-
|
A+
Matke
Kvapky dažďa na okennej rímse
v rytme uspávanky
v spomienke na žiarny úsmev
od matky.
Evokujú vnemy razom blízke,
aj keď sa už dávno vzdialili
materinská neha pri kolíske
- teplo periny.
Keď v tme sa strach do duše plížil chlipne
vtedy bola si mi oporou
a teraz, keď noc mi v srdci s túžbou lipne
s láskou matkinou
k dieťaťu, ktoré z vďaky hľadiac späť
hoc' dospelé, vždy s napätím
čaká, až bude môcť zvrátiť času let
a city hrdo Ti navráti.
