Milovaná
Iskierka v oku slepej vášne
škriepi sa, nechce spoznať ráno,
keď zmĺkne, s túžbou nepoznanou
akosi rýchlo svit jej hasne.
Kráčame priamo k láske a z nej
rozšafne ako božstvá s plánom
ideme sľubovať si – áno.
Šialené? Možno, aj tak zaznie!
Šarm tvojho sľubu dal mi nádej,
áriou ctíme vrchol noci,
koktavo rečiem: „Horte vatry!
Och, moje srdce ti už patrí.“
Vieš, slová nie sú na pomoci,
á, venovanie stojí v rade!