Minútová apatia
Už nevieme zapaľovať ohne.
Do bezodných virtuálnych puklín sáčeme každodennosť.
Píšeme slová platné minútu a zaujímavé ešte kratšie.
Nadávame si a na všetko: „Na, dávame! Berme!“
Nezaberáme.
Otvárame hroby, vraj, aby sme nezabudli.
Nezabúdame minútu, zabúdame zakopávať.
A predsa každú chvíľu zakopneme.
Už nevieme hasiť.
EU-ropou zalievame alternatívy, nech vzplanú!
Čo sa z toho chceme naučiť?
Poučujeme každú jednu minútu a nič sa nenaučíme.
Číhame v prítmí brlohov, čalúnených kresiel.
Zabudli sme loviť.
Každú inú možnosť sme naťukli, nech rýchlo praskne.
Oheň už nepraská.
Trváme na tom, že tieto slová trvajú – minútu.