Mráz
Kocky ľadu odmietajú
chladnú budúcnosť.
Vriacu náruč oziaba
topiaci sa ľadovec
zložený z nádeje.
Mokré túžby
usychajú na odeve,
naveľa neveru
zalejú výčitky
spoza horizontu
zreničiek.
Neplačte, kocky ľadu,
roztečiete sa
aj bez ľútosti.
Tá zhorí
v pôrodných bolestiach
prvých jarných lúčov
zazubeného slnka.
Krúti sa v ozubených kruhoch
zľadovatených dní.
Šmykľavé noci
cvoci a otroci
rozvádzajú do dôsledkov.
Kocky ľadu
rosia telá milencov.
Ľadoborec im už
neublíži.
Uviazol v srdci,
ako táto báseň.