Na karmu mi neklikajte
Čitatelia moji milí,
čo ste rozum potratili?
Na karmu mi, prosím pekne,
neklikajte, nech sa zrieknem
pokušenia, sebaklamu,
že mám isto slávnu tlamu.
Opájam sa, drahí moji,
Parnasizmom, po krk v hnoji...
Raz mi ktosi, na môj veru,
vravel, že som spravil dieru
do priestoru mimo času.
Už sa na mňa všetci trasú!
Odvtedy som dáky dutý,
nadutý a zabudnutý...
Ozaj, vraj sa karma básní
vytratila, prosím zhasni,
keď už budeš tieto rýmy
haliť do periny, s nimi
konaj skrátka bez súcitu,
alebo sa ku nim pritúľ.
Hovorím ti naposledy,
ty si volíš, moje vredy
do úvahy nezaraďuj!
Ďakujem ti aj za zradu.