Na paplóne
Ja strácam svoju hlavu v tvojom lone
a ty ma učíš láske na paplóne.
Ja padám s túžbou k tvojim očiam vo sne
a ty len žmurkneš, sediac na paplóne.
Ja chcem sa, chcem ťa od šiat odbremeniť
ty odhalila si nás na paplóne.
Ja horím, srdce aj tak nemám choré
a ty si liekom braným na paplóne.
Ja mením na cit verše tejto básne
a ty zas city v činy na paplóne.
Ja som jak larva zamotaná v kukle
a ty si múza zrodu na paplóne.
Ja som len verný sluha tvojho lona
a ty si moja víla na paplóne.
P.S. Gazel nie je forma, v ktorej by som sa cítil doma. Jednak ide prevažne o ľúbostnú poéziu a to je sféra, ktorá je intímna, neverejná. Taktiež zachováva pomerne zvláštnu schému rýmov (aa-ba-ca-da... xa), pričom dominantný rým môže byť v podstate refrénom. Počet veršov kolíše od desiatich po tridsať, záverečné dvojveršie podčiarkuje všetko povedané, autori sa tam často otvorene podpísali. V neposlednom rade by gazel nemal byť vulgárny, na druhú stranu, kde inde by som mohol otvorenejšie vyjadriť môj vzťah k svojej vyvolenej? Tak to berte s rezervou. Ozaj, je to arabská forma, a preto sa hodí do dnešných časov priam exemplárne.
