Na stráž!
Starci túžia opäť
prežiť detstvo,
vojna bývala svetová.
Mladým je to jedno,
krv z obrazoviek pôsobí
romanticky.
Dejiny píšu víťazi
pre porazených.
Raz nás z toho
porazí.
Vojenské pokriky
znejú chlapsky
dokonca aj z našich
zbabelých úst.
Nechceme sa viazať,
a predsa hľadáme vodcov,
ktorí by zvládli
ublížiť všetkým,
ktorých nenávidíme.
Horiace letiská
svedčia v prospech
stareckých riešení.
Mladé riešenia
sa nenarodili
a nakoľko sa
štítime umelého
oplodnenia,
ostáva dúfať,
že to vyrieši
znásilnenie.
Sloboda,
ten nemilovaný pankhart,
je vydedencom
zneužitým
hnedými
sloganmi.
Slnko sa stalo
symbolom odporu,
páli chladné hlavy,
ktoré nemôžeme rozbiť,
aby sme nevychladli.
Globálne otepľovanie
zmrzlo ako láska
k blížnemu.
Nádej, kde si?
Hybaj na stráž!






