Následky
Vychutnávaš si ma
ako mäsožravá rastlina,
ktorá ešte nevečerala.
V zmesi žalúdočných štiav
svoj čas trávim, pokým tráviš,
vieme, že ťa neotrávim.
Je to živočíšne, je to magické,
až mám sto chutí veršovať:
Vnikám dnuka, tak mi treba
staň sa mojou, orchidea,
soľou žiaduceho chleba
nech nevyschnú kôrky deja
pohodené beznádejám.
Dokonané.
Rozkoš zanecháva
obrys v perinách,
tečú jej sliny
do mäkučkých vankúšov,
pokým myseľ z tela
odletela.
A teraz dumá.
Nečudo,
prešlo deväť mesiacov.
Zaujímalo by ma,
na čo myslel stvoriteľ vesmíru
v plodnom období...






