Písmo:
A-
|
A+
Nespavá hviezda
Zrazu zmizla jedna hviezda,
plače nočná obloha,
trúchli, hoci sa to nezdá,
z Nebeskej je Nebohá.
Avšak milá nezbednica,
ktorej srdce buráca,
z tmy má strach a túži kričať,
chce ujsť z tieňa mesiaca.
Mieri k svetlu, ktoré planie,
dúfajúc, že sen si splní,
každodennosť budí zdanie:
Ocitneš sa na výslní.
Tak nech sa ti, hviezdulôčka,
slza nočnej oblohy,
darí, to ti želá nôcka:
"Pleť sa slnku pod nohy!"
