Neustlané ticho
Hľadám nesúzvučné vzdychy
v galérii bez dverí,
láskavosti neverí
ani jeden z dua tichých.
Na matraci tvary tvárí
vtláčajú sa pre teba.
K tomu hádam netreba
partitúru pre fanfáry.
Vankúš šepká o dvojici.
Kam sa vlastne podeli
kvetiny, čo z postelí
vysypali milovníci?
Dnešný večer nebol o dni,
nočné snenie vábime
do krajiny „Zaspíme“.
Staviam láske mĺkvy pomník.
Nechám bokom formu a pristavím sa pri významoch. Prvé tri strofy v podstate hovoria o sexe bez lásky (a preto článok uverejňujem až po desiatej hodine večernej), zároveň sa to pokúšam našiť na cudzí nevýslovný pocit mechanického úkonu dvoch vzdialených duší v blízkych telách. Nesúzvuk, galéria, ktorá nie je pre nikoho otvorená (niet šance vstúpiť do lásky), ticho...
Druhá strofa naznačuje určitú snahu o ocenenie neoceniteľného a jej záver evokuje výsmech. Tretia strofa vznikla skôr ako prvé dve, ide o fragment, ktorý sa mi nikde nikdy nehodil a kvôli nemu vznikol tento polotovar. Kvetiny by mohli evokovať city a zážitky spomínanej dvojice, ale pravda je, že tak som to nezamýšľal a moc mi to k predchádzajúcim strofám nepasuje.
Záver obsahuje kúzelný prvý verš (t.j. páči sa mi jeho zmysel upozorniť na to, že minulosť nie je podstatná) a potom sa to odkloní od celého predchádzajúceho významu, pretože je v tom náznak spoločného zladenia (alebo skôr túžby po spoločných citoch) a nastupuje čarovný (kúzelný som už použil) posledný verš, ktorý sa mi páči, ale nie v tejto básni. V jej kontexte naznačuje vzplanutie citov, ktoré v sebe subjekt v prvej osobe umlčí.
Inak, čo sa týka formy, nie som s ňou spokojný, pretože v záujme zachovania rýmov som výrazne pokrivil niektoré vyjadrenia, aby mi sedeli. Týka sa to napríklad neodolateľného popudu mať tam tvary tvárí a fanfáry, ale hlavne množné číslo z postelí alebo nočné snenie (neviem vymyslieť žiadne zaujímavé prídavné meno k „snenie“).
Pokiaľ ste sa prehrýzli touto nepoetickou spoveďou až sem, ďakujem Vám za pozornosť a verím, že si z toho vezmete ponaučenie. A to by mohlo byť napríklad takéto – neverte básnikom, aj tak si väčšinu času vymýšľajú.
