Občasné ticho

Občasné ticho

Prajem si

ticho bez ostychu,

v obchodoch,

v uliciach,

v domovoch,

v dušiach všetkých klišé.

Prajem Vám

bobríka mlčania,

kapra bez rečí,

stony bez kapusty,

vzdychy za svitu

šepkajúcich sviečok.

Prajem neprajným

nadostač prajnosti

a prajným nedostatok

tichých nocí.

Pokojne želajte

okuliare

očným kontaktom.

Nech sa majú k činu!

Láska je priveľké slovo

pre malého básnika,

našťastie, žije bez slova.

Ona, nie on.

Zbaľte mĺkve dary

nemým papierovým

dotykom,

aj bez štebotu

povedia veľa.

Vedú dialóg

s mláďatami.

Žiaria.

Smútok nečuť.

Občasné ticho

vidno doďaleka.

Už ani zmrznutá rieka

nenarieka.

Prajem si,

nech bolesť steká

do kanálov

a každý z Vás

nech sa stane

súčasťou hesla

hojdacieho kresla

toho slova,

do ktorého básnik

nedorástol.

Pst!