Obeť
Smädilo ho
a tak sa spil pod obraz.
Svrbeli ho dlane,
nuž sa poškriabal
tvárami tých, čo
napomáhal stvoriť
a tej, čo prisahala vernosť
v dobrom aj zlom.
Poradie dodržal.
Stál si za slovom...
Škvŕkalo mu v žalúdku
z tej tekutej stravy.
Navyše mal zvláštny pocit,
že má veľa pary.
Nuž a v také plodné dni
patrilo by sa mu predsa
robiť to, čo dospelí
zvyknú robiť v súkromí...
Čo, vari mu nedá?
No teda...
Čo to stvára moja stará?
opýtal sa neveriacky.
Ostrá čepeľ do kontrastu
s inštrumentom jeho „lásky“?
Nechápal to, správala sa
príliš často od veci.
Objal ju a práve vtedy
raz ho pichlo pri srdci.
Prvýkrát za dlhý čas
a zároveň naposledy...
Reakcia okolia
je sťa bulvárna dráma,
ako vraví jeho vlastná
uplakaná mama:
„Beštia, čo syna môjho
tak kruto mi vzala,
zaslúži si to, za čo si
mohla predsa sama.“
