Opus o násilníkoch
Introdukcia: Zbesilosť z hlbín toho,
čo nahrádza im dušu,
dostať sa na roveň bohov,
tonúc v bezmocnosti, kúšu.
Zúrivosť plní ich telá
kryjú sa, neschopní citu
spoločnosť stráni sa celá
meria in trest – prohibitum.
Omen: Tak teda väzni – už od narodenia
holé lebky a rovnaký šat
krvavé ruky vo viere obrodenia
Za Boha a za národ!
Za čistú rasu a štát!
hoc‘ ten ich nemá rád
a pozdrav?
Do xenofóbenia!
A čo na to my, ľudia?
Pomoci im niet, súďme ich, občania
veď nivočia nám našu zem
vyplieňme burinu, špinu a sneť
na čiernom fraku noblesnej spoločnosti
kynožme, nech jej viac niet!
Vyvrcholenie: Tak zabime sa navzájom,
tak rúbme sa a hubme
len neveďme dialóg
nie je ho schopná snáď
ani jedna z týchto strán.
Homo homini lupus.
Záver: Kto teda vinu má
vrah, a či jeho mať?
Čože to vravíte?
Radšej sa nepýtať.
Pointa: Pointa jak mordár autora,
zlyhanie ľudského faktora
