Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Opúšťam nádej a vchádzam
Boh rozdáva večný život,
sú ho plné cintoríny.
Sviatosť oziaba.
Zajakavé svetlo
kýcha tmu.
Truhla je pochabá,
kĺže z uplakaných tvárí.
Duch sa smeje v duchu.
Pochovajú ma.
Materinské ruky.
A ja pochovám ony.
Na oplátku, nech je hostia
plná hostí, čo sa pohostia
ako supy na mršine
s nevyprázdnenými črevami.
Kostolné zvony
strašia polnoc,
tá je taktiež
plná cintorínov.
Kňažná noci (aké klišé!)
otŕča svoju bezkrvnú tvár
v splne.
Splnili sa všetky priania
odležaných literátov.
V nemocnici sa ozýva panenský
detský plač.
V okamihu zrodu
nieto klamu.
Každý z nás chápe,
že opúšťa nádej a vchádza.
