Oslnivá
Vzala si šichtu po slniečku,
mračná obloha sa hnevá,
cez tvár si prehodila vlečku
ako uplakaná deva.
Pohrebné rúcho zahadzuje,
ťaží chodcov bez dáždnikov,
sivejú kvôli nej aj tuje,
nadhľad by sa básni šikol.
Ihličím stelú cestu hviezde,
kráčaš za svit po oblohe,
stretnem ťa na tom istom mieste,
kde sa z vášne zrodil oheň.
Čo na tom, že nebo žiali,
žiarim, žiariš pre mňa. Vari?