Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Ovce
Bačovia vytvárajú z blížnych stádo.
Keď bľačí, nahuckajú naň i dunča.
Zo strání ovce vždy raz zídu nadol.
Na zimu zíde sa im každá unca
vlny, a predsa nechajú si rúno
ošklbať tými, ktorí vládnu holiam.
Kuviky večer skučia nad tribúnou.
V košiari nového si vodcu volia.
Barana, krk nech za ne núka vlkom.
Obetný hlupák hrá sa na hrdinu.
Hneď zožerú ho. Kto to vlastne tĺkol
jahňatá, odmalička, až kým zhynú?
V kolibe túžia ovce bačom veriť,
nechápu, všetky skončia na tanieri.
