Päťročnica
1. Prijímacie skúšky
Stres a nádeje
a osôb davy
Posledná šanca,
či ideály?
nakoniec radosť
(veď nás prijali...)
- závisí od veku
a od predstavy.
2. Štúdium
Môžeme spomínať lineárne
- po semestroch
alebo moderne,
hyperlinkovo.
Obsahom celostne
alebo – vo fragmentoch.
Môžeme pripomenúť
fakty, ktoré sú zrejmé
iba zasvätencom
(ako je problematika
horného a dolného decilu
a ich vplyv na kvalitu
pitného režimu)
Je toho priveľa
a pri všetkom autor tohto
diela(?)
nebol prítomný.
Tak len všeobecne –
to zlé nás ešte chvíľu
polapí,
nakoniec pustí
a ako prízraky
rozplynie sa vo vetre
toho, čo bolo veselé.
Z tejto perspektívy
je všetko pekné.
Aj hundranie nad
seminárkami
a obavy pred skúškami
boli len prejavy
toho, že sme boli žiaci.
Iní túto možnosť
nedostali
a priskoro boli –
v práci.
Za voľnosťou
menom škola
budeme raz
nostalgicky
žialiť...
3. Koniec
Skončené.
História odkráča do histórie
vo veľkom štýle...
A ďakovná reč –
Ďakujeme rodičom zato,
že sa mali radi,
a preto sme sa stali...
Ďakujeme učiteľom,
že učili, pokým stačili...
Aj preto sme sa napokon stali
- Magistrami.
Ďakujeme štátu, že sme
zdarma študovali.
Ďakujeme známym,
že nás podporovali
a možno nám aj trošku závideli,
v dobrom, už sme v cieli.
Vstupujeme do dospelosti,
(aspoň väčšina z nás,
niektorí už šetria na dôchodok
a šedivie im vlas...)
čo na tom, že raz sme už
zmaturovali.
Opakovanie je matkou múdrosti,
asi sme vzdelanejší a možno bystrí,
a otec je koniec-koncov
takmer vždy neistý,
preto sa nečudujte našej
naivite a prípadnej hlúposti,
možno sú z rodiny...
No čo, na záver
(po vzore Hollywoodu)
buďme optimisti
a kráčajme v ústrety osudu
(aké klišé, ešte,
že sme citovali
americký zdroj)
s pohľadom upretým
na monitor.
Komunikácia človek - stroj
v segmente makrokozmu
z globálneho pohľadu
majoritnej kognitívnej paradigmy
robí z nás piliere spoločnosti,
aspoň neumrieme od hladu...
4. Koda
Tým, čo čakajú na september:
Žiaden strach,
vyraďovacie boje skončili
a vo finále sa stretávajú tí
najlepší z nás.
A kto sa dostal do finále –
je vždy víťaz...
