Písané krvou
Táto báseň má niekoľko cieľov,
chce byť fantáziou, aj spoveďou,
chce byť snahou uchopenia kúska
ideálov snenia môjho vnútra.
Stavy duše zrkadliace túžby,
pália myseľ tak, jak telo uhlík,
nad štiepaným srdcom červy smútku
ženú dumy trpiaceho k skutku:
Upísať sa Diablovi vo viere:
„Čo sa trápiť, radšej splň mi ciele!
Načo ostať charakterom čistým,
v spoločnosti, kde čistota hyzdí!“
Režem žilu, podpíšem sa krvou,
stávam sa trofejou Satanovou,
za vidinu, za jediné prianie,
žiť odznovu, v dobrote, inak nie.
Zotrvať v celoživotnej láske,
vo svete rodiacom radosť, šťastie,
v ilúzii Raja, ešte pokým dýcham,
až prestanem, vystavím sa mukám.
Za ten fragment svetskej utópie,
ja milerád v samom Pekle zhnijem,
s vedomím, že ľudí, ktorých ľúbim,
zanechávam Bohu naporúdzi






