Pochyby

Pochyby

Knihovník s každou knihou ráta,
niekomu stačí jediná.
Niekto sa pýta Hippokrata,
prečo je z vraha hrdina.
Pravdivé slová zvedú mnohých,
na scestie, kde sa Chiméra
jedinej pravdy dáva vnohy,
zo lži sa rodí dôvera.
Predstavy nosia čierne rúcho,
tisnú si oči v obave,
že už aj verný smútok zdúchol,
láska má srdce krvavé.
Nebite bitých večným bytím,
o všetkom všetko nevie nik,
pokiaľ sa zámer javí skrytým,
možno ho stvoril podvodník.
A možno tyran bude v práve,
prekrúti hadí jazýček
myšlienky, ktoré šuštia v tráve,
zápalka vzýva vetríček:
"Nes plameň, ktorý jasné lúky
rozžiari, aby slepý krt
osudu vyrval tromfy z ruky."
Popolom stránky farbí smrť.