Poézia
Poučky v múdrych knihách
plných prázdnych listov
zrkadlia sa v prázdnom
pohľade vyhasnutých očí.
Jediné pravdy
(všetky do jednej)
miznú v hĺbke
bezodných slov.
O tom to je?
Píšeme, aby sme
zachytili odraz
svojej podstaty
v zreničkách
bez života?
Alebo je to iba
ďalší prázdny list?