Portréty

Opäť sa blížia sviatky, ktoré mi privolávajú túžbu prehrabať sa v starých fotkách, obrazoch... Statické prechádzky s prstom po rozmazaných tvárach... Opäť niečo ako rýmy, tak mi odpusťte, ako prišlo, tak som písal...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (17)

Portréty

Vyzeráme ako rozpité komáre,
my, čo v ráme mäkko hľadíme do tváre

našim blížnym, našim minulým nádejám.
Krokom svižným opäť zapoja do deja

nádych lásky, hoci cintorín vyciera
zuby, masky rázne zožiera zvečera.

Bolesť mizne, pokým perami zmáčané
podobizne miznú rovnako – kráčame

tajnou cestou nesmrteľnosti v ústrety,
víta hosťov, dávne priateľstvá, vendety...

Na pochôdzku poďme, s posledným valčíkom.
Dobrú nôcku, aspoň sa vyhneme pokrikom.
A neslzte, aj my slzami šetríme,
veď zaiste slnko vykukne po zime...