Písmo:
A-
|
A+
Przniteľ motýlích pamätníkov
Odfarbené krídla motýľov
postrácali telá počas letu.
Najprv smerovali za milou,
rovno z kukiel, teraz smer si pletú.
V zemi sčernie každý mlynárik,
cintorínom babôčok sa borí
blázon, ktorý duchov zlanári
na let prostý krídel z vršku hory.
Už si letia telá motýľov,
ku dnu, cez čeľuste hladnej jamy.
Netreba im osudových slov,
nočné mory, strach je starý známy.
Pod náhrobky miznú nádeje,
ktoré túžbu lietať v duchu majú.
Nieto Neba? Nič sa nedeje,
do podzemných Pekiel zdúchnu Raju.
Túžba, ako báseň, zavádza,
názov vábi, láka dlhé chvíle
na kvet, ktorý vraždí námraza,
čitateľ však myslí na motýle.
