Písmo:
A-
|
A+
Rozprávka pre rodičov
Potomkovia rannej rosy,
vyvierate zo dna studne
smerom k slnku, napoludnie,
v kvapkách potu, to sa nosí.
Stávate sa motýlími
krídelkami lásky, pričom
z kukly letí ku rodičom
zrkadlenie pantomímy.
V opojení svet je bledý,
vnuci rastú, už sa stmieva
nočné lôžka čechrá prievan,
líhate si naposledy.
„Milé deti, sladké sníčky,
usíname pod hviezdami
kým vám svietia, nie sme sami,
leťte, naše lastovičky...“
O polnoci zrakom kosým
pani s kosou nesie v daždi
ľútosť, lúčite sa navždy
za ďakujem slovkom prosím.
