Písmo:
A-
|
A+
Sandále do dažďa
V sandáloch do dažďa
vkráčame po špičkách.
Predstavy podráždia
daždivé slovíčka.
Myšlienky rozčerí
vodný mlyn dôsledkov.
Na hlave kučery
menia sa na svedkov.
Zábrany nesmelo
zladia sa s kvapkami.
Ťukaním na čelo
vravia mi: „Nedá mi.“
A tragéd postelí
zo srdca plačúci:
„Kde sa len podeli
okoloidúci...“
Rozpráva potichu
akoby o inom,
že hrešiť bez hriechu
prislúcha hrdinom.
Nevadí, zo zeme,
zmáčaní v náručí,
za búrky snujeme
záplavy pavučín,
ktorými do párov
spútame predstavy
o činoch bojarov,
ako sa nebáli.
A teraz k sandálom.
To sa vraj nenosí.
Neprší, za pásom
už rastú výnosy.
Láskavo odpusťte,
myšlienky, zábrany,
za stavy blatisté.
Padli nám do rany.
Po vášni pre lásku
mlčia len tragédi.
Klaďme si otázku:
„Kto túžbu podedí?“
