Písmo:
A-
|
A+
Spomínam
Kým Vás ošiaľ sviatkov
spáli v bezoblačných dňoch,
dovoľte mi zopár slôh
(či smútočných riadkov)
o tom, že nie je fér
dúfať v zázraky:
dýchať na mraky
v snahe zmeniť smer.
Otočka v čase.
Vidím zástupy blízkych
na fotkách v mramore
a fantázia opätuje pohľad,
duša slzy roní
(telo nie, dospelí predsa
neplačú).
V duchu preratúvam zisky,
diery v intímnej zóne,
snehobiele škvrny
na vyblednutých fotkách,
ktoré tajne vyvolal som
do zásoby.
Už sa nestretneme,
ale stálo to zato.
Vy utopení,
ja sa topím v príboji.
Sme spolu
a tak ako vy,
aj ja na chvíľku
odpočívam
v pokoji.
