Spoveď básnika
Nič nie je ľahšie než pospájať slová
za sebou do radov v určitý sled.
Vdýchnuť im takt – rytmus hudobných diel...
Umením stáva sa nejeden poškrabok
slávnostne zlepený v slovosled.
Nič nie je ťažšie než pospájať slová
vzrkadliť v ne biedy lesk.
Vyziabnuť na papier duševné pochody
plynúce odkiaľsi spod nemých pier
odsúdených na posmech či tresk...
Nič nie je zlejšie než pospájať slová
v reťazec ustálených fráz.
Dávený ukrutne blížnymi svojimi –
hnidy kynúce za maskou priateľstva
do umelcov sejú večný mráz...
Nič nie je márnejšie než pospájať slová
do statí, pralesa pojmov a viet.
V samote, v odluke, v trápení, vo smútku,
v odseky, vo verše, od ľudí vzdialených...
Odvrhne poetu pokrytec svet!






