Stepný vlk
Osamelé sólo
pre zamračené hviezdy,
ktoré závidia mesiacu
mesiac čo mesiac.
Handrkujú sa:
"Čo? Mesiac?"
"Čo mesiac!"
"Nočník je to!"
"Nič absurdnejšie som
už dlho nenapísal,"
zavýja stepný vlk
a ukazuje chvostom
na znaky v prachu,
ktoré prášia o sto šesť
niekam dostratena.
Osamelosť nie je nemá.
Kiež by bola.
Smola.
Štiepny vlk
sa rozdal nociam.
Neostal.