Písmo:
A-
|
A+
Strácanie slov
Prázdna izba, chladné postele,
mĺkve zdania kĺžu po tele.
Predstavy sa stali nesmelé,
túžby taktiež ostych zomelie.
Akoby im prišlo dospelé
vedno plodiť vrásky na čele
vierolomnej vášni. Nielen
za oknami chradne zeleň.
Piesni vädnú väzby z ocele,
strach sa zľakol, celý obelel.
Zrazu im to príde veselé,
opatrne vzdychať: "Zbabelec!"
Dosť už, z rán a z rána zomrelé
snenia kalí číry počet liet!
Plynú ako tieto prevrelé
slová. Koniec, už je po diele.
